V júni 2026 sme nadviazali na medzinárodný projekt Cesta hrdinu v práci s mládežou, o ktorom sme už na našom webe písali. Tentoraz sa tréning uskutočnil na novom mieste – v prírodnom prostredí Taevaskoja v južnom Estónsku – a s novou medzinárodnou skupinou účastníkov. Pokračovanie dostalo názov Cesty transformácie: umelecké metódy pre pracovníkov s mládežou.
Na dvanásťdňovom tréningu sa stretlo 24 pracovníkov s mládežou a šesť lektorov a facilitátorov z Estónska, Česka, Španielska, Talianska a Slovenska. Prichádzali z rozličných profesijných prostredí – z divadla, vzdelávania, komunitnej práce, psychológie, koučingu či sociálnej oblasti. Nové miesto aj nové zloženie skupiny priniesli do známej metodiky ďalšie skúsenosti, otázky a profesijné pohľady.
Základným rámcom tréningu bola opäť Cesta hrdinu. Tento obraz, známy z mýtov a príbehov rôznych kultúr, možno vnímať aj ako mapu ľudskej skúsenosti: opustenie známeho prostredia, stretnutie s neistotou a prekážkami, objavenie vlastných zdrojov a návrat so skúsenosťou, ktorá môže človeku pomôcť v ďalšom živote.
Účastníci sa s metodikou neoboznamovali iba teoreticky. Jednotlivými etapami prechádzali prostredníctvom rozprávania príbehov, divadelných a pohybových cvičení, práce s obrazom a symbolom, riadenej imaginácie, písania, individuálnej reflexie a zdieľania v menších skupinách. Počas celého tréningu používali aj pracovný zošit, do ktorého zaznamenávali svoje skúsenosti, otázky a profesijné postrehy.
Dôležitou témou bola bezpečnosť pri používaní hlbších zážitkových metód. Tréning otvoril odbornú diskusiu o vzťahu medzi neformálnym vzdelávaním, umeleckou a zážitkovou prácou a klinickým psychoterapeutickým rámcom. Účastníci diskutovali o dobrovoľnosti, osobných hraniciach, práve nezúčastniť sa konkrétneho cvičenia, zodpovednosti facilitátora a o tom, ako metódy primerane prispôsobiť skúsenostiam a aktuálnym potrebám skupiny.
Cieľom nebolo pripraviť účastníkov na mechanické zopakovanie celého procesu. Dôležitejšie bolo, aby porozumeli funkcii jednotlivých metód a dokázali si z nich vybrať tie, ktoré sú vhodné pre ich vlastnú prax. Prvky Cesty hrdinu tak môžu ďalej využívať v divadelných skupinách, školách, centrách pre mládež, komunitných aktivitách alebo pri sprevádzaní mladých ľudí v období zmeny.
Spätná väzba ukázala aj konkrétne profesijné výsledky. Dvadsaťdva z 24 účastníkov uviedlo, že z mobility profitovali, rovnaký počet si vyskúšal alebo rozvinul nové vzdelávacie metódy a dvadsiati si zlepšili praktické zručnosti využiteľné vo svojej práci.
Projekt zároveň vytvoril nové kontakty medzi ľuďmi a organizáciami, ktoré prepájajú umelecké, vzdelávacie a pomáhajúce profesie. Viacerí účastníci už po návrate zdieľali vybrané metódy so svojimi kolegami alebo ich začali prispôsobovať vlastným cieľovým skupinám.
Cesty transformácie tak neboli jednoduchým zopakovaním prvého projektu. Nové prostredie a nová skupina umožnili metodiku ďalej rozvíjať, preverovať jej možnosti a hlbšie premýšľať o podmienkach jej zodpovedného používania. Opäť sa ukázalo, že Cesta hrdinu nemusí zostať iba témou mýtov a kníh. Pri citlivom vedení môže byť praktickým nástrojom, ktorý pomáha pomenovať skúsenosť zmeny, rozvíja tvorivosť a podporuje schopnosť sprevádzať mladých ľudí bez vnucovania hotových odpovedí.
Projekt bol podporený z programu Erasmus+.
